Zbohom, Mr. Poe
Zbohom, Mr. Poe
Zakrákal starý Edgar Allan Poe
usadený na poprsí bohyne
a ja sa pýtam, čo ten odkaz znamená.
Už nikdy viac čo?
Už nikdy viac ťa neuvidím?
Už nikdy viac ťa nebudem počuť?
Už nikdy viac nebudem cítiť tvoju vôňu?
Už nikdy viac sa ťa nebudem dotýkať?
Už nikdy viac neucítim tvoj dotyk?
Už nikdy viac nebudem cítiť tvoj dych?
Už nikdy viac nebudem počuť tlkot tvojho srdca?
Už nikdy viac nevychutnám nehu tvojich pier?
Tvojich rúk? Tvojho tela?
Už nikdy viac sa nebudeme milovať?
Už nikdy viac čo?
Len si krákaj, Mister Poe,
To svoje otrepané „nevermore“,
Svitne deň a tvoj čierny vták
Odletí niekam nad oblak
A biela Pallas Aténa
Dosiaľ tým krídlom halená
Žmurkne a prisľúbi mi čas,
Keď počuť a vidieť ťa budem zas
A opäť ucítim tvoju vôňu
A opäť sa ťa budem dotýkať
A opäť ucítim tvoj dotyk
A opäť budem cítiť tvoj dych
A opäť začujem tlkot tvojho srdca
A opäť vychutnám nehu tvojich pier
Tvojich rúk, tvojho tela
A opäť sa budeme milovať.
A starý Edgar? Ber ho ďas!
Nech si lek kráka zas a zas
To svoje otrepané „nevermore“,
Nech porazí ho, už čím skôr!
Ja viem, že opäť príde čas,
Keď zašepkám ti znova, zas
Hľadiac ti pritom do očí:
Ľúbim ťa, láska moja...
Peter Španko, 22.9.2007
